janko51

Večer som si ľahol spať vo svojej spálni na Slovensku a ráno som sa zobudil ani neviem kde.  Možno v Severnej Kórei , možno v Bielorusku , alebo som cestoval v čase späť do 70-tých rokov. Aspoň tak mi pripadala práca nášho Mestského úradu.

Som novinár, člen Slovenského syndikátu novinárov.  Som už vo veku dôchodcu a tak  sa už venujem iba    dianiu v našej samospráve.   Vyslúžil som si už za to  upozornenie vo forme bieleho prášku v poštovej schránke a niekoľko  trestných oznámení na zastrašenie.   Keď sa ľuďom typu Bašternák alebo Kočner   tieto spôsoby   zastrašovania akosi nedaria,  tak sa im možno podarí spolupráca s úradníkmi  nášho Mestského úradu.

Podnety od občanov   ktoré som dostával   smerovali  k akejsi   zaujímavej práci nášho Stavebného úradu.   Istý pán podnikateľ  vlastnil pozemok  ktorý bol z troch strán obkolesený súkromnými dvormi a zo štvrtej susedil s nádvorím  Materskej školy.  Rozhodol sa na tomto pozemku stavať.  V poriadku  nech stavia, ale  to či môže má za povinnosť rozhodnúť Stavebný úrad. Teda požiadal o stavebné povolenie.  Úrad začal konanie   ale príslušný zodpovedný úradník rýchlo zistil že je tam veľký problém.     Pozemok je vzdialený od prvej prístupovej cesty niekoľko sto metrov. Čiže hneď pri územnom konaní by  museli   stavebné povolenie odmietnuť.       Ale čo neurobí snaživý úradník  pre ľudí tipu Bašternák či Kočner.  Urobí niečo čo smrdí poriadne korupciou .  Neoznámi   štátnym orgánom  a ani organizáciám ktorých stanovisko je potrebné k vydaniu stavebného povolenia  že  vo veci prebieha konanie.   Ako územné konanie použije konanie z inej stavby. Vydá stavebné povolenie.

Pán podnikateľ  si k pozemku vyjazdí cestu cez miestnu zeleň a vchod si urobí z nádvoria materskej školy.   Urobí si tam parkovisko a skládku  toho čo potrebuje.   Bez súhlasu a vedomia mesta.   Žiadne pripomienky dotknutých osôb nemohli byť v konaní vznesené, lebo   žiadne konanie neprebehlo.  Tak sa občania  obrátili s podnetmi  na mesto.  Primátor a prednosta úradu  podnety poslali na vybavenie   tomu úradníkovi čo to spôsobil. Ten samozrejme odpovedal pomerne arogantným spôsobom že podnety sú hlúposťami a jeho konanie je v poriadku.   Písal som už vtedy o tomto probléme za čo som si vyslúžil trestné oznámenie.  Orgány činné v trestnom konaní , konkrétne vyšetrovateľ Kriminálnej polície   vec uzatvoril s tým , že som napísal pravdu a že pán podnikateľ nemá právny podklad na zriadene vstupu na nádvorie materskej školy a ani používania nádvoria ako  svojho pozemku.   Žiadne   kroky vo vzťahu k Stavebnému úradu však neinicioval.  Pán podnikateľ medzi tým začal s ďalšou stavbou  a znovu sa celý proces   zopakoval.  Preto sa občania obrátili na nadriadený orgán stavebného úradu.  Ten začal štátny stavebný dozor a zistil presne to čo bolo  predmetom sťažností.   Rozhodol o zrušení stavebného povolenia.  Pán podnikateľ sa odvolal a tak vec  začal riešiť najvyšší orgán. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR.  To potvrdilo zrušenie stavebného povolenia a konštatovalo závažné porušenie zákonov . Zoznam porušených ustanovení   bol takmer na jednu stranu A4.

A čo na to   zodpovední v meste ?   Nič. Zodpovedný pracovník nebol nijako   braný na zodpovednosť. Naďalej vydáva a odpisuje stavebné povolenia.

A to plne použil aj v ďalšom kroku v tej istej veci. Pán podnikateľ   sa vykašľal na rozhodnutie ministerstva  staval ďalej.  Požiadal o vydanie dodatočného stavebného povolenia. Situácia sa pakovala.  Vchod na pozemok z nádvoria materskej školy sa nijako neriešil.   Štátnym orgánom sa nič neoznámilo  stanoviská si vyžiadal priamo sám podnikateľ  , len nie je jasné čo vlastne orgánom v žiadostiach uviedol.   Ako vjazd na pozemok stanovil stavebný úrad  mestskú zeleň a odvolal sa na  stanovisko Krajského dopravného inšpektorátu. Tam sa však o tom nič nepíše.

Proste celá vec smrdí korupciou.  Preto som si ako novinár vyžiadal informácie o konaní. Musím však žiadať  podľa zákona 211/2000 Z.z.  o slobodnom prístupe k informáciám. Ináč  mi mesto informácie   neposkytne. Žiadal som teda celý spis ku konaniu . Chcel som zistiť   či príslušné orgány boli oslovené, ako sa k veci vyjadrili   .   A tu sa začína to moje prebudenie v iných sférach.  Spis obsahoval  niekoľko málo strán dokumentov.  Žiadal som informácie elektronickou cestou. Nepotrebujem si robiť skládku papierov.  Najskôr si mesto predĺžilo lehotu na 16 pracovných dní. Veď zoskenovať   a odoslať e-mailom  niečo elektronicky je ťažká práca na pol mesiaca.  Pri tom má mesto zamestnaného na plný úväzok  informatika  a hovorcu pre styk s médiami a občanmi.   Bola to naozaj polmesačná ťažká práca pre dvoch.

Z ďalšieho postupu je však zrejmé že tu nešlo o čas pre množstvo práce  ale o to ako   informácie neposkytnúť.    Ale ani pán prednosta , ktorý riadi poskytovanie informácií   zrejme nevedel nájsť  právny postup  ako poskytnutiu informácií zamedziť.    Tak  aspoň nejaká tá pomsta  a pokusy zamedziť  ďalším  žiadostiam  sa zrejme z pokynu prednostu  začali.

Tieto absurdnosti  pripomínajú   normalizáciu   alebo  prax v štátoch ktoré som na začiatku spomínal. Vymysleli si postup ako aspoň poškodiť pýtajúceho sa občana a tým ho odradiť od  zvedavých otázok. Podávanie informácii elektronicky si vymysleli tak   že ak chcete nejaké rozhodnutie  tak ho zoskeujú  , následne vytlačia na papier.  Potom v ňom napoly vysušenou fixou zamažú osobné údaje.  Mimochodom aj názvy a adresy  štátnych orgánov a podpisy  zodpovedných úradníkov ktorý za orgán konajú .  Pričom to nie je údaj chránený zákonom.  Potom to zoskenujú znovu a odošlú e-mailom.    Vraj sa to nedá urobiť ináč , lebo nevedia   urobiť   vymazaním chránených dát  v počítači.  Po tom vám vyúčtujú   tie kópie  v cenníku   komerčnej firmy.  Pri tom zákon  ak by to bolo nutné a žiadali by ste informácie v printovej forme  stanovuje že cena nesmie presahovať  materiálové náklady. Čiže cenu papiera.    Proste si umelo vymysleli náklady   aby aspoň takouto formou   potrestali občana  že žiada informácie a odradili ho od toho aby sa na budúce pýtal.    Naozaj   práca   orgánov   hodná demokratickej krajiny.   Skoro ako v tej Severnej Kórei, Bielorusku  alebo v časoch normalizácie.

A kde je ten mestský úrad  , stavebný úrad  a normalizační úradníci.   V Sabinove   12 tisícovom mieste  na východe republiky.  Tu ešte tí  bašteráci, kočnerovci a ich   poddajní úradníci majú raj.  Neviem či po tom prášku v schránke a zastrašovaniu si na budúce nenájdem  nejaký ten náboj, alebo mŕtvu mačku na bráne.

Moje články o našej samospráve   publikujem na facebooku   na profile   Zo  Sabinova nahlas.

TK